Sakti

Nijako sa nelíšim od väčšiny a úprimne priznávam, že mám problém byť nad vecou a často  sa uchýlim ku drobným, aj väčším klebietkam. Tiež som len človek aj keď v mnohom značne poučený. Niekedy sa mi až kruto  vrátili moje zlomyseľnosti a postupne som sa dostala do štádia, kedy si dvakrát rozmyslím kým niečo poviem.

Žila som v dosť dramatickom treťom manželstve, bez vlastnej vôle, domácim násilím zdeptaná som hovorila a robila čo mi bolo dovolené. Cestovali sme v malom lokálnom vláčiku a na jednej stanici k nám pristúpila pani s dcérkou. Nič by na tom nebolo, keby nebola mierne povedané nadrozmerná.

Pre môjho narcistického manžela ohromný objekt na posmech. Neostýchal sa na naprotisediacu pani veľavravne pokukovať a chichuňať sa na jej, do popredia sa derúce "prednosti", značnej veľkosti. Ja, aby som sa svojmu partnerovi zapáčila nezaostávala som v posmešnom chichotaní a tá chudera asi 130 kilová nešťastnica, nevedela kde sa má pozerať. Dnes mi je to trápne, vtedy som však chcela imponovať svojej polovičke. Čo myslíte, že sa o niekoľko rokov stalo? Predbehla som zahanbenú pani asi o 100 kilogramov a potvrdilo sa to známe: neodsudzuj - budeš odsúdená.

Takýchto a podobných sitácii som zažila v živote veľa, nebudem ich všetky rozpisovať, chcem len naznačiť, že sa nám každá zlomyseľnosť a posudzovanie vracia ako bumerang, často mnohokrát znásobená.

Chcem spomenúť jeden veľmi tragický prípad týkajúci sa autohavárie Rasťa Žitného, ktorý je nie len tragický, ale aj  dlho diskutovaný  s rozporuplnými komentármi. Tiež som v prvom momente inklinovala k názoru, že Rasťo je krutý vinník, nezodpovedný hazardér a vrah. Dnes po dlhej úvahe som svoj názor prehodnotila. Jednak preto, že som tam nebola a neviem čo sa odohrávalo v Rasťovom aute. Tiež som nevidela či boli deti a otec dostatočne opatrní pri jazde na bicykli. A hlavne zabrzdilo ma to spomínané neposudzuj, budeš posúdená.

Čo nás núti stratiť nad sebou kontrolu tak ako Rasťo? Lebo jedno je isté, stratil kontrolu nad vozidlom a hlavne nad svojím pudom sebazáchovy a zodpovednosti.

Neodsudzujem ho, lebo on sa už odsúdil sám. Rada by som však poznala  Váš názor na tento a podobný prípad straty ohľaduplnosti a opatrnosti. Nie je správne odsudzovať, ale vyjadriť svoju ľútosť nad stratou nevinného dieťaťa je minimálne ľudské. Tá druhá strana však tiež stratila niečo dôležité. Svoju vnútornú harmóniu, pokoj a dôveru ľudí.

 Kto bude trpieť viac ? Pozostalí, alebo vinník ? Poviete mi svoj názor?