Sakti

je mi ľúto . posielam jej posledné zbohom a motlitbu . verím , že kto odíde telesne dušou je stále pri tých , ktorí ho milovali . buď silná .

ďakujem za účasť a zmiernenie bolesti.

Úprimnú sústrasť, ostane Ti navždy v srdci

Nie je to ľahké...
Drž sa.
Úprimnú sústrasť.

posielam úsmev a povzbudenie :-))

vyslovujem sústrasť..

venujem modlitbu..

za úprimnú účasť v mojich chvíľach smútku. Nech Vás všetkých sprevádza pokoj, láska, mier a harmónia

to, ze ste sa nasli je krasne...posledne chvile nebola sama, bola s dcerou, ktora sa zmenila, ktora ma srdce plne dobra...clovek nema zomierat sam , Tvoja mamicka bola so svojim dietatom...
Drz sa, Sakti...

v tejto chvíli mi tečú slzy po lícach a nemôžem ich zastaviť. Vždy je mi ľúto, keď zomrie človek a keď zomrie niekto blízky, ba najbližší, tak ako práve dnes, tak o to viac... Som s Tebou. Venujem Tvojej zosnulej mamičke aspoň krátku modlitbu za spásu jej duše. Buď teraz silná, lebo to budeš veľmi potrebovať. Smútok v duši Ťa určite tak skoro neopustí, ale potom si treba spomínať na všetko pekné čo ste zažili spolu.

Ja som pochovala mamičku pred 11-mi rokmi. Práve včera som bola na jej hrobe, lebo by mala meniny. Odniesla som jej kvety a s láskou som spomínala... To čaká aj Teba. Stále bude Tvoja mamička s Tebou, bude súčasťou Tvojho života, pretože nikdy na ňu nezabudneš. Česť jej pamiatke!

Všetkým opätovne ďakujem a zároveň sa ospravedlňujem za hrúbky v texte. Neviem to opraviť keď je to už odoslané, ja sa to časom naučím.Ďakujem za porozumenie

a preto prijmi odo mňa cez slová Pavla Koyša úprimnú ľútosť nad statou mamičky.

Keď odchádza matka

Keď odchádza matka
z domu, z dvora, z našej ulice,
prepadávajúcej sa do zeme,
keď odchádza,
nad hlavou ti spopolavie slnko
a celkom sčernie čas.

To je ten deň,
to je oná olovená hodina,
s ktorou sa vždy ráta,
ale donekonečna chceme
posúvať ručičky späť
a neveriť.

Stalo sa.
Moje srdce ako rakva oťaželo.
Aká bola slabunká a ľahká,
horúčka ju takmer celú uniesla,
a predsa rakvu nevládze uniesť
celá rodina.

Keď odchádza matka,
vtedy vieš, že pravá samota,
tá samota, čo mlčí až po hrob,
tá samota iba teraz
prehrýzla sa k tebe.
Drží ťa, nič ti nevyčíta,
nenalieha, nevolá ťa nikam,
sama od seba je naliehavá
ako dych.

Kytice, okovy vencov, usedavá hudba.
Všetky kvety oneskorili sa,
ani v jednom nezakvitne radosť,
všetky kvety všetkých záhrad
nenahradia jediný kvet,
včas nepodaný
do láskavej ruky.
Zatlačené oči nevidia náš
pokrvný a beznádejný plač.
Pohreb rozíde sa.
Nemo krehneš.
Postojíš tu čímsi zahanbený
za príval horkej krvi v mysli,
za čosi ešte nepomenované.

Keď odchádza matka,
na prahu leta skamenejú stromy,
cintorín je modrý od studenej,
padajúcej oblohy.
Keď ti matka zomrie,
zrazu žiješ od konca,
od konca času ideš do stredu,
doprostred, k jadru
života.

úprimnú sustrasť Šakti... a drž sa :-)

posielam Ti silné objatie, je fajn, že ste si porozumeli...

veľa síl Sakti :)

ale predsa, prijmi odomňa úprimnú sústrasť O_ô

uprimnu sustrast

všetkým za Vašu účasť pri mojej bolesti.

Som ešte neschopná písať, tak len v krátkosti, veľmi mi pomohli Vaše povzbudivé slová.

Snáď sa za pár dní dokážem obzrieť bez bolesti a potom sa s radosťou vrátim na tieto stránky, aby som si prečítala čo nové a krásne ste Vy prežili a vytvorili.

Veľa lásky, slnečnej pohody a harmónie.

citime s tebou, ak sa to len trosku da...